Blogopeklo: design blogu, komunikácia s fans a iné nezdary

Ahojte všetci! Po vypití mojej šálky kávy a kompletnom vyčistení taniera od tiramisu opäť sadám k počítaču aby som sa s vami podelila o moje skúsenosti. Aj napriek tomu, že dnes nemám náladu baviť sa s vami o kozmetike, niečo vo vnútri mňa má chuť písať. A tak píšem tento článok, v ktorom chcem rozobrať 5 najčastejších chýb, ktoré (začínajúci) blogeri robia. Niektoré z nich som samozrejme robila aj ja, no vy teraz máte jedinečnú možnosť poučiť sa z týchto chýb a omylov a ušetriť si tak kopec starostí pri blogovaní. Hoci stále zastávam názor, že nikto učený z neba nespadol a každý bloger by mal prejsť určitým vývojom aby si dokázal vážiť svoj úspech, vždy je predsalen lepšie sa niektorým zbytočným chybám vyhnúť. Ktoré chyby som robila ja a moji blogoví priatelia? To si povieme práve v tomto článku...

zdroj obrázku



1. Časté striedanie adries a prezývok
Áno, kto číta môj blog už zopár rokov určite vie, že toto je presne môj prípad. Za najväčšiu chybu v mojej blogovej kariére považujem práve to, že som sa neustále sťahovala z jedného blogu na druhý a s každým novým blogom prišla aj nová prezývka. Úprimne? Neviete si predstaviť ako často myslím na to, kde som za tých 8 rokov blogovania mohla byť, keby som dokázala vydržať na jednom mieste pod jedným menom. Ale nieeee, Zuzanka neznáša stereotyp a tak neustále hľadá niečo nové. Práve v momente keď si myslím, že už som konečne našla samú seba, ma napadne niečo stokrát lepšie a ja to skrátka musím mať. A tak som neustále menila názov môjho blogu i svoju prezývku. Ach ja nepoučiteľné trdlo! Už som dávno mohla byť minimálne tak slávna ako Get the Louk alebo Petra Lovelyhair.. Nie nie, nejde teraz o závisť, ide o to klasické búchanie si hlavy o stenu a zamýšľanie sa nad prastarou otázkou "Čo by bolo keby...."

2. Blogový design
Ďalší z mojich častých kiksov, ktorý šikovne zvaľujem na povahu blížencov. Strašne ma nebaví byť ako všetci ostatní - nemyslím tým byť nudná ako ostatní, ale proste byť ako tisícky ďalších blogerov. Mám rada bláznivé veci, milujem farebnosť, milujem extravaganciu, milujem drzosť a milujem slobodu. To všetko predsa môžeme dať do svojich blogov. A ja som to na blogu vždy chcela mať. Avšak pre blížencov je typické, že sa rýchlo začnú nudiť a strácajú o veci záujem. A tak som vždy pár dní po tom, čo som presedela doslova dni a noci nad vytváraním nového designu, prestala byť spokojná so vzhľadom môjho blogu. Vždy som obdivovala elegantné jednoduché designy, ale prekážala mi na nich tá neosobnosť a samozrejme aj to, že všetky blogy po čase vyzerali ako cez kopirák. To skrátka nie je nič pre mňa a tak som sa zakaždým vydala vlastnou cestou. Cestou, ktorá sa síce páčila mne, no ostatným už pomenej. Sprvoti mi to vôbec nevadilo a stoj čo stoj som sa presviedčala, že blog proste musí odrážať dušu samotného autora. A aj keď si stále za týmto tvrdením stojím, aspoň čiastočne som sa prinútila zmeniť svoj pohľad na vec a pripustila som, že síce ja sama som extravagantná až moc a v nezvyčajných veciach sa cítim ako ryba vo vode, no mojim čitateľom to nemusí byť príjemné. Aj preto som podľahla okoliu a trochu zapadla do davu aspoň svojim novým blogovým designom, ktorý si zatiaľ všetci pochvaľujú. Asi na tom predsalen niečo pravdy bude, že v jednoduchosti je krása...

3. Aktivita na blogu
Aj v tomto smere sa mi potvrdilo, že najlepšie je vybrať sa zlatou strednou cestou - ani príliš veľa, ani príliš málo. Čitateľ v žiadnom prípade nesmie mať pocit, že naňho striehnete na každom rohu. Ako často je ideálne prispievať na blog? Mne sa osvedčili 3 články za týždeň. Keď sa pozriem sama na seba, som človek, ktorý si iné blogy prečíta tak 2-krát do týždňa. Väčšinou prejdem niekoľko posledných článkov, k niečomu sa vyjadrím v diskusii a potom pokračujem na ďalší blog. Najobľúbenejšie blogerky sledujem samozrejme častejšie, avšak nelipnem na nich každý deň. Myslím, že v tomto smere sú si čitatelia značne podobní a preto pri písaní článkov myslím na to, ako to asi berie čitateľ. Samozrejme, že ma poteší každodenná návštevnosť, avšak je mi jasné, že len málokto chodí denne na všetky blogy, ktoré odoberá. Snažím sa teda dať čas a priestor ako sebe, tak i čitateľovi. Ak príde na blog dvakrát za týždeň, je fajn ak na úvodnej stránke vidí všetky články z toho týždňa. Aj preto mám nastavené práve tie 3 články, ktoré sa zobrazujú na hlavnej stránke - je to prehľad toho, čo som napísala v danom týždni. Čitateľ teda nič nezmešká a zároveň si môže vybrať o čom chce v danej chvíli čítať. Myslím, že napísať tri posty týždenne zvládne každý bloger a čitateľ nebude mať pocit, že je neustále bombardovaný novými článkami, aj keď si ešte nestihol prečítať ani tie staré. Snažte sa teda vyvarovať extrémov akými sú dva články denne alebo naopak dva články mesačne. V takých prípadoch čitateľa buď otrávite na plnej čiare, alebo ho stratíte práve tým, že na vás kvôli vašej neaktívnosti nadobro zabudne. Ani jeden prípad by ste asi zažiť nechceli.

zdroj obrázku

4. Komunikácia s čitateľmi
Hovorí sa, že blog by sme mali písať v prvom rade kvôli sebe. To je síce pravda, avšak úplná ignorácia čitateľov tiež nie je zrovna najšťastnejším spôsobom, ako tvoriť blog. Majte na pamäti, že nikto nie je povinný čítať vaše články a už vôbec nie je povinný zanechať vám pod príspevkom komentár. Rozhodne je od vás fér ak prejavíte úctu voči čitateľom napríklad tým, že budete reagovať na ich komentáre. Často sa stane, že sa čitateľ chce opýtať na nejaké doplňujúce info a nie je nič horšie, ako keď jeho otázka ostane nepovšimnutá. Rovnako nevhodné je, ak bloger nedokáže prijímať odlišné názory. Stále čakám na tú chvíľu, kedy sa ľudia naučia akceptovať jeden druhého. Uvedomte si, že nie každý na svete bude s vašimi názormi súhlasiť, avšak nie je na tom nič zlé. Nehľadajte zbytočne kritiku tam, kde nie je. A ak už náhodou ide skutočne o kritiku vašej osoby, naučte sa ju prijímať. Nepoznám nič horšie ako detinské reakcie na kritiku od čitateľa, s ktorou sa bohužiaľ stretávam dosť často aj u slávnych blogerok. Nerozumiem prečo veľa blogerov za kritikou vidí len závisť. Mne to príde akoby si touto formulkou (kritizuješ, lebo mi závidíš) len masírovali vlastné ego a snažili sa sami seba presvedčiť, že sú niečo viac ako my ostatní. Nuž, nechcem vás sklamať, ale vyššia návštevnosť a známejšie meno z vás nerobí lepších ľudí. V niektorých prípadoch by som skôr povedala, že slávne blogerky sú horšie ako 5-ročné rozmaznané deti, ale o tom niekedy inokedy...

5. "Neviem o čom písať"
S touto vetou sa môžete stretnúť na stránkach pre blogerov pomerne často. Veľa ľudí po čase stratí nápady, nevedia o čom majú písať a tak prosia o radu nás ostatných. Ľudia, nerobte to, vážne! Nielen že články písané nasilu nie sú ani z polovice tak zaujímavé, ako články písané s chuťou a od srdca, ale ešte si aj kazíte vlastné meno. Je úplne v poriadku, že niekedy máte blogový blok, stáva sa to hádam každému a nie je to žiadna katastrofa. Čo ale katastrofálne vyznieva je, keď niekto doslova žobre o nápady na článok alebo keď sa všemožne ospravedlňuje za to, že nejaký čas neprispieval na blog. Uvedomte si, že hoci by mal blog mať nejakú tú pravidelnosť, rozhodne netreba písať články nasilu. Ak na to nemáte chuť, alebo ak vám chýba nápad, no tak jednoducho nepíšte. Dajte si pauzu, skočte na zmrzlinu, vezmite psa na prechádzku - jednoducho zažite niečo iné, vyvetrajte si hlavu a uvidíte, že nové nápady sa opäť objavia. Koniec koncov je to predsa váš blog, tak by bolo hlúpe aby vaše články za vás vymýšľal niekto iný, no nie?!

Na záver chcem len povedať, že chýb, ktoré začínajúci blogeri robia, je samozrejme omnoho viac, toto bol len taký výcuc niekoľkých z nich. Určite mi dajte v komentároch vedieť, aké chyby ste počas blogovania robili vy alebo čo vám vadí na ostatných blogoch. Teším sa na vaše názory a pripomienky.


0 komentárov: