Fotonávod: Ako zmeniť svoj profil z Google+ späť na Blogger profil

A je to tu!
O pár dní sa nadobro rozlúčime so službou Google+, ktorá pre nás blogerov predstavovala jeden z mnohých spôsobov, ako sa zviditeľniť. Vďaka Google+ sme mohli šíriť svoje články do sveta a nájsť si tak nových čitateľov, mohli sme prostredníctvom neho vyjadriť svoje názory na iných blogoch a tiež sme cez túto sociálnu sieť mohli sledovať našich obľúbených blogerov. Tomu je ale od apríla 2019 koniec. Čo to teda pre nás blogerov znamená a ako nestratiť všetky svoje dáta? Na to sa pozrieme v dnešnom článku.

Zopár rád budúcim blogerom

Ak čítaš tento článok, znamená to, že si buď začínajúci bloger alebo ním v kútiku duše chceš byť, no zatiaľ len zbieraš odvahu. Ale možno sa mýlim a si len náhodný čitateľ, ktorý si kráti voľný čas na tomto blogu. Tak či onak, čo keby sme sa spolu na chvíľu zamysleli nad témou BLOG, BLOGOVANIE, BLOGERKY A BLOGERI? Nezáleží na tom, o čom tvoj blog je. Nezáleží na tvojom veku, výzore, povahe a ani na tom, odkiaľ si. Jediné na čom záleží, je tvoja chuť písať. To je to, o čo tu ide. Ak nemiluješ písanie a komunikáciu s ľuďmi, zbytočne sa budeš pokúšať vytvoriť majstrovské blogodielo. Zakaždým ti to bude pripadať len ako strata času. Možno že v záchvate zúfalstva siahneš po (mojich) návodoch "ako písať úspešný blog" s očakávaním, že sa z teba za noc stane svetoznámy autor s hromadou spoluprác. Pravda je však taká, že aj keď ti skúsené blogerky a blogeri môžu poradiť akým chybám sa máš vyhnúť a čo by si mal urobiť inak, v konečnom dôsledku zistíš, že žiaden instantný návod na zaručený úspech neexistuje.


Plnou parou vzad alebo Vitajte vo svete malých blogerov

Ahojte, moji milí!

Znova sa ozývam s novým článkom a znova dúfam, že vás zaujme. O blogovaní sa toho popísalo už mnoho, no čoraz častejšie sa objavujú tie isté témy - ako mať dokonalý blog, kde nájsť pekný design zdarma na stiahnutie, ako na vysokú návštevnosť, čo je to SEO... A väčšinou narazíte všade na tie isté rady a tipy. Čo ma ale teší je, že sa ľudia pomaly prebúdzajú a vracajú sa ku koreňom. Uvedomujú si, že žiaden univerzálny návod na život (ani nič iné) neexistuje a ak áno, tak nefunguje. Život a takisto blogovanie je vec prudko jedinečná a u každého iná. Iste, vždy sa dá poradiť, pomôcť, povedať čo pomohlo vám a naopak, ale pre mňa je dokonalý blog taký, ktorý naplno odráža osobnosť blogera. Tak sa to robilo kedysi a tak sa to začína robiť opäť. Dovoľte mi teda privítať vás vo svete, v ktorom moja maličkosť žije od samotného začiatku. Dovoľte mi privítať vás vo svete retro blogerov.

Blogopeklo: Kto neklame s nami, klame proti nám

V hlave mám asi tak trilión myšlienok, o ktoré sa s vami chcem podeliť, len akosi neviem, ako ich mám z tej hlavy dostať von. Nenachádzam tie správne slová a nemám ani dostatok psychickej energie na ďalší článok o blogeroch a youtube scéne. Ale prekážky sú od toho, aby sa prekonávali a tak som opäť tu.

Mám toho toľko na srdci. Mám radosť, že sa tento koníček tak rýchlo rozvíja, ale zároveň cítim hnev voči ľuďom, ktorí sa mu venujú. Mám niekoľko kritických názorov, ktoré musím zo seba dostať, ale zároveň si vravím, že nebudem kaziť deň sebe ani vám. A potom príde moje druhé JA a kľudne do mňa začne rýpať, že niekto predsa už musí tým ľuďom otvoriť oči. Ľudia, ja vážne neviem. Mám pocit, že poukazovať na divadielko, ktoré na nás niektorí blogeri a youtuberi hrajú, je ako hádzať hrach o stenu. Oni s tým neprestanú, lebo veď prečo by aj, keď prachy nesmrdia. A ľudia, ktorí to vidieť chcú, to vidia a kto to vidieť nechce, tomu je zbytočné o tom rozprávať. Ale aj tak ten hnev v sebe mám a nedokážem ho potlačiť.

Ja neviem, ja som asi proste tá chorá nechápavá pipka, ktorá má etické zásady snáď ešte z roku 5 a ktorá naivne čaká, že na svete internete raz bude dobre. Houby s octem. Ľudia chcú byť klamaní a využívaní. Veď ako inak si vysvetliť úspech internetových hviezd, ktoré nám deň čo deň klamú, zahmlievajú, vykrúcajú sa? Ako inak si vysvetliť, že predajné blogoštetky majú väčší úspech, ako tých posledných pár poctivých šnaživcov, ktorí si nekupujú lajky a odbery? Ja vám neviem. Ja to jednoducho nechápem. Jeden deň si blogujem a všetci sme kamaráti, všetci sa podporujeme a druhý deň sa zobudím a je to tu samí had, samá zákerná zmija, ktorá sa neštíti predať vlastnú matku na orgány, ak z toho bude niečo mať. 
Asi som už na toto všetko stará. Na jednu stranu nechcem, aby to takto bolo, na druhú stranu nemám energiu ešte niekoho poučovať. Každý má svoje svedomie a keď im to dovoľuje, ja s tým nenarobím nič. Len mi je ľúto, že na divadielka pár vyvolených doplácajú ich diváci, poväčšine malé deti. Neviem, som proste zhnusená z ľudí, ktorí sa neštítia klamať ani malým deťom, ktoré ich bezmedzne obdivujú a považujú za svoje idoly. Ja viem, ja viem, na hlupákoch sa najlepšie zarába.. Ale myslím si, že niektoré veci sú už za hranicou slušnosti. A to všetko kvôli prachom. A kvôli veciam zadarmo. Kam sme sa to dostali, keď za najlepších blogerov považujeme ľudí, ktorí nie sú schopní vydať ani jediný článok o veci, ktorú by si kúpili sami? Každý jeden článok je spolupráca, ľudia ženúci sa za vecami zadarmo sú oceňovaní na pódiu ako blogeri roka a ľudia im za to tlieskajú. Youtuberi, ktorých názor si kúpite za pár tisíc, vás veselo budú propagovať, aj keď celý svoj život bojujú proti vám. A diváci im to žerú aj s navijakom. To ako vážne?

Je mi z toho smutno. Nie preto, že by sa nikto nepokúšal kúpiť si môj názor, to nie, nejde o závisť ako by si mnohí mohli myslieť. A vlastne čo mám závidieť? Že niekto nemá vlastný názor? Alebo že jeho názor je predajný jak štetka na Dééé jedničke? Alebo že mu prachy za reklamu na syr prídu natoľko zaujímavé, že na pár minút zabudne, že sa vlastne od samotného začiatku svojej kariéry venuje móde a nie jedlu? Heh, nedajte sa vysmiať. Je mi proste smutno, že ešte pár rokov dozadu sme si youtube a blogy zapínali práve kvôli tomu, že obyčajní ľudia, ľudia ako my, prezentovali svoje reálne názory a reálne skúsenosti. A teraz? Reklama sa z telky presunula do časopisov a neskôr na internet. Reklamu už nenatáčajú profesionálni herci, ale hercami sa stávajú youtuberi. Youtuberi, ktorých väčšina z nás považuje za svojich virtuálnych priateľov. A priateľom by sa predsa malo dať veriť, alebo sa mýlim? 
Áno ja viem, je to ich hobby a živia sa tým a popravde je skvelé ak vás dokáže váš koníček aj uživiť. Ja neodsudzujem to, že niekto odporúča produkt, s ktorým je spokojný. Konieckoncov to robím tiež a myslím, že pokiaľ je to úprimné, tak je to  vo všetkých smeroch v poriadku. Je to ako keď sa s kamoškou bavíte o šminkách a poviete jej "Hej, skús toto, toto je super", akurát to robíte vo veľkom. Čo mi ale v poriadku nepríde je, keď vyhlásená abstinentka za X tisíc robí reklamu na alkohol. To je taký paradox, ako keby beznohý robil reklamu botaskám. A ešte vám pri tom klame až sa jej z kečky parí! Jediná kauza mala X verzií toho, ako to vlastne bolo a potom plné ústa toho, ako poctivo označujeme reklamy, že?! Hmm, kde je napokon pravda, to nevie asi ani sám pánboh. Alebo tu máme youtubera, ktorý veľkoryso podporuje charitu tým, že minie pár stoviek korún na stieracie losy, aby potom pred očami nás všetkých (vlastne nie, pred našimi očami nie, keďže kamera jaksi nesníma, čo v skutočnosti zotrel a vyhral) mohol srdcervúco pár desiatok vyhraných korún venovať nejakej charite. A urobí to aspoň zo päť krát, aby boli pozretia, pretože všetci vieme, že pozretia = youtubemoney aby sme všetci videli, aký je pán úžasný láskyplný spasiteľ a že takto môžme pomôcť všetci. Logika level #preslavuaprachyvsetko. Ale nie, nechcem hovoriť o konkrétnych kauzách. Na to tu máme Drzú Lilian a Černobílý blog.

Len mi je jednoducho na zvracanie keď vidím, že takýto ľudia - ľudia, ktorí klamú za prachy, ľudia, ktorí manipulujú svojimi fans, ľudia, ktorí sú arogantní voči všetkým, kto im nelezie do zadku, ľudia, ktorí si vymazávaním komentárov a blokovaním ľudí prikrášľujú realitu podľa toho, ako sa im to zrovna hodí - sú najúspešnejší na CZ/SK scéne a ľudia, ktorí na celý tento cirkus, celé toto divadielko, akýmkoľvek spôsobom poukážu, sú označovaní za závistlivých hejterov, ktorí v živote nič nedosiahli a snažia sa len priživiť na niekom inom. Ako vážne? Vážne si myslíte, že máme potrebu ohriať si polievočku na tom, že niekto z ľudí robí hlupákov? Vážne máte pocit, že niekomu závidíme, že nemá chrbtovú kosť? Skôr si myslím, že my čo máme všetko vydreté dokážeme oceniť svojich fanúšikov a preto sa ich snažíme ochrániť pred ľuďmi, s ktorými už máme svoje negatívne skúsenosti. Vedieť o tom, čo sa deje a vedome to popierať alebo zatvárať pred tým oči, je podľa mňa rovnako zlé, ako byť tým, kto sa takto správa.

Ako organizujem svoj blog v roku 2016

Ahojte, kamaráti :-)
V minulom roku som vám priniesla článok s názvom Organizácia blogu - tipy, rady a ako to robím ja. Odvtedy prešlo už pár mesiacov a u mňa nastali malé zmeny v tom, ako si organizujem veci týkajúce sa blogu. A ako to už býva zvykom, chcem sa s vami podeliť o moje nové poznatky. Samozrejme, že sa tento spôsob organizácie povinností dá aplikovať na akúkoľvek oblasť, takže ak aj nepatríte do našej blogerskej komunity, pokojne čítajte článok ďalej. Rady z neho môžete využiť trebárs v organizácii pracovného času či niektorého z vašich hobby.


Tak v prvom rade pre efektívnu organizáciu blogových nápadov a povinností je nutné mať ich stále na očiach. Zatiaľ čo počas minulého roku som fungovala systémom šanónu, do ktorého som zakladala všetko súvisiace s blogom, dnes to robím trochu inak. Predpokladám, že môj článok o tom, ako som si vyrábala diár na rok 2016, ste už všetci čítali a teda viete, že polovica môjho diáru je venovaná práve blogovým záležitostiam. Vytvorila som si sekcie pre blogový plánovač, pre nápady na články a tiež štatistiky. Diár mám stále po ruke či už som doma alebo niekde vonku, takže nie je problém si doň kedykoľvek čokoľvek zaznačiť. 


Druhým mojim pomocníkom pri organizácii blogu je veľký blogový plánovač. Každé 4 týždne na tvrdé dosky pripnem list s aktuálnym mesiacom, vďaka čomu mám stále na očiach, kedy chcem ktorý článok vydať. Tento plánovač ostáva stále doma, zvyčajne pohodený niekde poblíž pracovného stola, takže nemám problém s jeho priebežnou aktualizáciou v momente, kedy mi niečo geniálne napadne. Síce som doň doposiaľ písala jednou farbou, od marca však začínam články značiť rôzne farebnými perami podľa toho, do akej rubriky spadajú. Takto sa budem môcť rýchlo zorientovať v zozname pripravovaných článkov a upraviť ich poradie tak, aby sa rubriky pekne striedali a blog neovládla ponorková choroba. Na stole už mám pripravených asi zo 15 farebných pier, takže počínajúc týmto týždňom bude v mojom plánovači zase o kúsok veselšie.

Poznámka: neviem či ste postrehli, ale spolu s premenovaním rubrík na jednoduché a výstižné slovenské názvy, som taktiež zmenila zatriedenie článkov. V minulosti som články označovala viacerými štítkami, no po novom je každý článok kvôli lepšej prehľadnosti zaradený len do jednej rubriky.


Ak sa pýtate, čo sa nachádza v tom rozkošnom mačičkovskom obale na dokumenty, ktorý môžete vidieť na prvej fotografii, tak vedzte, že je v ňom ukrytý zlatý poklad. Schovávam v ňom totižto blogerské plánovače z minulého roku a prázdne plánovače na ďalšie mesiace roku 2016. Okrem toho sem-tam mačičku naaranžujem do fotografií na blog, takže táto moja super kjut spoločníčka má v mojom živote dôležité miesto.

Všetky tieto moje pomôcky by ale nemali vôbec žiaden význam bez toho, aby som pár dní v týždni nevyhradila príprave nových článkov. Som veľmi rada, že som sa po dlhom čase naučila vopred si pripravovať články. Ešte donedávna som si písala hala-bala ako sa mi zachcelo - vidíte, že aj ten február bol ešte viacmenej nepravidelný, ale v druhej polovici mesiaca som si už články dopredu poctivo nachystala a vydávam ich vždy obdeň (až na neplánovaný príspevok o Luckinej smrti). Tento spôsob plánovania mi zatiaľ vyhovuje najviac a zaznamenala som aj menšie výkyvy v návštevnosti blogu. Je fajn mať vždy v zálohe nejaký pripravený článok - na blogu tak nikdy nie je prázdno a aj ja mám viac času na prípravu nových príspevkov :-)

Ako riešite organizáciu blogu vy?
Používate plánovače pre blogerov alebo dávate prednosť spontánnosti?

10 krokov k dokonalému blogu

Ahojte, kamaráti :-)
Dnešný článok venujem všetkým mojim blogovým kolegom a kolegyniam, ktorí si rovnako ako ja našli túto úžasnú zábavku a týždeň čo týždeň sa so svetom delia o svoje myšlienky, príbehy a zážitky. Písať blog pre mňa neznamená len ventilovať svoje pocity, ale v prvom rade predať svoje skúsenosti ďalším ľuďom. Sama sa často nachádzam v situácii, kedy potrebujem poradiť, no bohužiaľ v dnešnom svete nájsť rady, ktoré by fungovali, je beh na dlhú trať. Aj preto som sa pred mnohými mesiacmi rozhodla založiť rubriku Ako písať blog, v ktorej vám odovzdávam svoje skúsenosti a poznatky zo sveta blogovania. To, ako taký blog vzniká, ako mať vysokú návštevnosť a vôbec ako na úspešný blog, zaujíma hádam každého blogera, ktorý to s týmto koníčkom myslí vážne. A dnes vám jeden takýto instantný návod ako si zvýšiť návštevnosť a stať sa úspešným a populárnym blogerom prinášam. Ide o 10 jednoduchých krokov, ktoré by sme mohli považovať za akúsi blogerskú bibliu.

1. Ten správny názov a dizajn pre váš blog


zdroj