Som blogerka, nie superman...

Byť blogerkou pre niekoho znamená zveriť sa so svojimi problémami ostatným, niekto na svojom blogu uverejňuje svoje umelecké výtvory, iné dievčatá píšu o svojich zvieracích priateľoch. Byť kozmetickou blogerkou po čase znamená dve veci - mať šuplíky plné kozmetiky, ktorú nestíhate míňať a polovicu dňa stráviť písaním článkov, fotením a následnou úpravou fotografií. Spočiatku si to neuvedomíte, no vaše nákupy v drogérii sú zrazu dvoj- až trojnásobne väčšie (a drahšie), než keď ste boli tá sivá anonymná myška, ktorú nikto nepoznal.

zdroj obrázku

Úspech blogu je vec strašne individuálna, nedá sa povedať, kedy vaša denná návštevnosť presiahne 100 ľudí, alebo kedy budete mať 500 sledovateľov. Je to kombinácia vášho umenia písať dobré, zaujímavé a neokukané články a šťastnej náhody, ktorá privedie na váš blog nových ľudí. Iste, noví čítatelia sa dajú získať aj vlastnou prácou, ale po čase vás prestane baviť vnucovať sa potencionálnym čitateľom. Je to nielen pracné, ale veľa ľudí vás bude v tom lepšom prípade ignorovať, v tom horšom "nenávidieť".

Jedinou zaručenou radou, ktorá vás nepripraví pri písaní blogu o rozum, je písať články s radosťou a blog mať ako záľubu. Zrejme si teraz poviete, že je to predsa logické. Bohužiaľ nie je. Dnes už nie. Poznám niekoľko dievčat, ktoré si založili blogy len preto, aby od firiem získali niečo zadarmo. Úprimne? Áno, je príjemné dostať veci na recenzovanie zadarmo, ale viete si predstaviť, koľko to stojí námahy, kým si vás nejaká firma všimne? Ak sa tak aj stane, spočiatku sú to firmy s lacnou kozmetikou, ktorú si bez problémov kúpi každá z nás sama a často krát tá námaha s blogovaním ani nestojí za to. Drahšie značky sa zväčša obracajú na blogerky, ktoré poznajú tisíce ľudí, nielen ich kamarátky. Za ten čas, čo tieto slečny čakajú na ponuky spolupráce, mohli si tie peniaze na drahé výrobky našetriť a kúpiť si ich za svoje. Nuž, pravda však je, že žijeme v slobodnom svete a nikto nikomu nemôže zakázať robiť to, čo uzná jeho svedomie za vhodné.

My, ktoré sme zakladali naše blogy ešte v časoch, kedy žiadne spolupráce medzi firmami a blogerkami neexistovali (alebo sme o nich nevedeli), si vieme vážiť každého čitateľa, každý jeho komentár a každý jeho návrat na náš blog. Sme to my, kto sa raduje z každej ďalšej desiatky nových čítateľov. Sme to my, kto investuje nekonečné množstvo času do písania blogu.. Sme to my, kto občas zabudne na priateľov v reálnom svete a venuje sa tým neznámym ľuďom na blogu, ktorých pravdepodobne väčšina z nás aj tak nikdy naživo neuvidí. Sme to my, kto každý týždeň pozerá, v ktorých krajinách ľudia čítajú naše blogy a aké témy ich najviac zaujímajú.

Písať blog je pre mňa hobby na plný úväzok a hoci mi za to nikto neplatí, nedokážem si predstaviť, že by som sa ho mala vzdať. Často odkladám svoje povinnosti na druhú koľaj a venujem sa radšej písaniu článkov. Mnohé z nás vedia, aké je občas ťažké dať dokopy dobrý článok, no každé jedno milé slovo od čitateľov vnímame ako niečo, čo nás poháňa vpred a čo nás núti neprestať robiť to, čo robíme. Vďaka vám sa snažíme stále zlepšovať, prinášať nové neokukané veci, nájsť svoj vlastný štýl. Je pravda, že tak ako my, tak sa menia aj naše blogy a to čo sa nám páčilo včera, sa nám nemusí páčiť zajtra, ale jedna vec by sa nemala nikdy zmeniť - nemali by sme zanevrieť na čitateľov. Je predsa nad slnko jasné, že bez nich by naše blogy rýchlo skončili.

Občas sa cítim previnilo keď nestíham odpisovať na vaše správy, komentáre a e-maily. Občas si vyčítam, že som už týždeň nenapísala žiaden článok. Občas si poviem, že som to predsa mohla urobiť lepšie. Občas sa bojím, že nie som dosť zaujímavá. V takých chvíľach sa pozriem do zrkadla a poviem si, že som blogerka, nie superman. Nie som dokonalá, tiež mám po dvoch dňoch mastné vlasy, tiež mám občas náladu pod psa, tiež je môj život miestami extrémne ťažký. Nie som o nič lepšia než ostatní a nie je mojou povinnosťou byť bezchybná. Blog je predsa zábava, nie práca, nie povinnosť a keď tu pár dní nič nové nebude, nevadí - veď aj blogerka občas potrebuje vypnúť...