Konečne sa dostávam k dlho plánovanému článku o mojich blogových začiatkoch. Hoci blogovanie u nás je ešte stále dá sa povedať v plienkach, blogy v rámci Československa vznikali už na začiatku 21. storočia. Blogy boli odjakživa skvelým nástrojom ako zakričať do sveta: "SOM TU!". Vrece s blogmi sa stále plní, ale na druhú stranu rovnakou rýchlosťou blogy aj zanikajú. Každý má na to iný dôvod, pre každého blog znamená niečo iné...
 |
| zdroj |
Už odmala som mala pocit, že do kolektívu akosi nezapadám. Iste, mala som vždy kopu priateľov, na ulici som zdravila takmer každému druhému človeku a nikto nechápal, odkiaľ všetkých tých ľudí poznám. Vždy som bola spoločenský typ a tak nebolo divu, že som sa dokázala s ľuďmi rozprávať o čomkoľvek. V jeden chladný večer pred mnohými rokmi som narazila na film The perfect man (stiahnuť a pozrieť si tento film zdarma môžete tu). Hlavná hrdinka žije s matkou a mladšou sestrou, no kvôli nevydareným vzťahom jej mami sa neustále sťahujú z jedného miesta na druhé. Viem, trocha klišé, ale v mojich teen-rokoch to bol fakt dobrý film! Akonáhle sa Holly na novom mieste konečne usadila a našla si nových priateľov, nastalo ďalšie sťahovanie. Dokážete si to predstaviť? Byť večne na cestách a nikde nemať svoj domov... Mladučká Holly, ktorú hrá krásna Hilary Duff, si preto začne písať webový denník. A to ma dostalo. Až do tej doby som netušila čo je to blog, blogovanie, blogger či blogosféra. Avšak tento nápad - nápad písať na vlastnú stránku vlastné myšlienky sa mi zapáčil. A tak som začala pátrať hlbšie. Vygooglila som si ako si založiť blog, ako to celé funguje, čo naň písať atď.
Moje blogové začiatky siahajú ešte do rokov 2007-2008, kedy som založila svoj prvý blog. V tom čase o Blogspote nebolo ani chýru ani slychu a tak mnohé mne podobné dievčatá mali svoje blogy na platforme Blog.cz, ktorá je dodnes veľmi obľúbená. Asi každá z nás mala svoj malý blogový denníček, ktorý nám pomáhal vybudovať si pevnejší vzťah s čitateľmi. Skrátka - ak o vás čitateľ vie niečo viac, niečo osobnejšie, začne vás po krátkom čase vnímať ako internetového priateľa. Jasnačka, na blogoch sme písali aj o iných veciach - predbiehali sme sa v tom, kto na blog skôr zavesí nové photoshooty našich obľúbených celebrít, kto urobí krajší diplom v bleskovke, kto bude mať na blogu najviac emotikonov a trblietavých obrázkov. A hlavne - všade bola Hello Kitty! :-D
 |
| zdroj |
Postupom času sa ľudia sťahovali zo svojich prvých blogov na ďalšie. Sama som si preskákala niekoľkými blogmi, menila som názvy blogov a tiež vlastnú prezývku. Až po niekoľkých rokoch, keď som prestúpila na strednú školu (a bolo zo mňa už veľké dievča!), som sa dozvedela o blogoch na Blogspote. Jeden taký mala aj moja spolužiačka a práve ona vo mne zasadila semienko zvedavosti. A tak som sa jedného dňa odhodlala a začala som opäť pátrať po niečom neznámom. Otvorila som blogspot a skúšala som v ňom urobiť prvé vlastné kroky. Spočiatku ale každé malé dieťa padne na zem a chvíľu to trvá, kým sa naučí chodiť. A so mnou to nebolo inak. Prvá skúsenosť s Blogspotom nebola nič-moc a tak som ostala verná blogu na Blog.cz. Po rokoch som ale opäť bola o kúsok dospelejšia a blogy na Blog.cz sa mi zrazu zdali byť príliš detské na môj vkus a tak som prekonala moje prvotné predsudky a po 4 rokoch som znova otvorila okno s Blogspotom. A zrazu to išlo! Založila som môj prvý blog na platforme Blogspot.com. Písala som ho asi dva roky a mal naozaj úspech, no ako mnohí blogeri, aj ja som sa po dvoch rokoch na svojom blogu prestala cítiť akosi dobre. Navyše v tom boli aj nejaké ďalšie osobné dôvody, prečo som musela zmeniť blog. A tak som založila nový a snáď aj lepší. Ten, ktorý práve teraz čítate.
Blog Sue and colours pôvodne ani nemal byť o kozmetike. Nemali tu byť žiadne recenzie, žiadne líčenia, žiadne tieto povrchné veci. Mali to byť len moje krátke úvahy o čudesnom svete okolo mňa. Na vysokej škole som si jednoducho pripadala čím ďalej tým viac prázdnejšia a z toho som sa potrebovala vypísať. Nechápte ma zle, nemal to byť depresívny blog. Práve naopak - snažila som sa hľadať v mojom živote niečo pozitívne. Aj preto dostal názov Sue and colours - pretože život nie je len čiernobiely, ale má mnoho odtieňov, mnoho krásnych farieb. Ale asi osud chcel, aby som sa aj naďalej predsalen venovala beauty článkom a tak som sa znova pustila do recenzovania kozmetiky. Ak sa pýtate prečo, odpoveď vás asi neprekvapí. Jednoducho mám rada kozmetiku a rada pomáham ľuďom. Keď som ja bola ešte mladá roštenka, jediný zdroj informácii o beauty záležitostiach bol časopis Kamarát a Bravo girls. Písať svoje skúsenosti s kozmetikou na blog, kde sa k ním dostanú zadarmo stovky čitateliek mi pripadal geniálny a tak som sa k tomu vrátila. Neskôr, keď mi už všetka tá kozmetika liezla hore krkom, povedala som si, že by to chcelo aj niečo iné - niečo, čo by prilákalo ďalších čitateľov, no zároveň niečo, čo bude baviť aj mňa samotnú. A tak sa na blogu objavili prvé outfity, prvé DIY návody, prvé recepty...
 |
| zdroj |
Nech už ale svoj blog budete písať o čomkoľvek, vedzte že to budete mať ťažšie ako sme to mali my pred rokmi. Nenarážam teraz ani tak na vašu schopnosť či neschopnosť napísať dobrý článok, ale na blogovú "konkurenciu", ktorá za tie roky podstatne narástla. Zatiaľ čo v mojich začiatkoch bolo blogov omnoho menej, dnes už má blog takmer každý. Aj preto to dlhšie trvá, kým si vás niekto všimne a klamať vám nebudem - málo čitateľov môže spočiatku nováčika od písania odradiť. Čo ale musíte urobiť vy je, že to nevzdáte. Možností ako o sebe a svojom blogu povedať svetu je dnes naozaj neúrekom a tak si stačí len vybrať, ktorou cestou sa vyberiete. Tak či onak vám držím pri blogovaní palce. Pre mňa je to svet, do ktorého som raz vstúpila a nemám v pláne z neho vystúpiť ;-)
0 komentárov: