Ahojte, moji milí!
Znova sa ozývam s novým článkom a znova dúfam, že vás zaujme. O blogovaní sa toho popísalo už mnoho, no čoraz častejšie sa objavujú tie isté témy - ako mať dokonalý blog, kde nájsť pekný design zdarma na stiahnutie, ako na vysokú návštevnosť, čo je to SEO... A väčšinou narazíte všade na tie isté rady a tipy. Čo ma ale teší je, že sa ľudia pomaly prebúdzajú a vracajú sa ku koreňom. Uvedomujú si, že žiaden univerzálny návod na život (ani nič iné) neexistuje a ak áno, tak nefunguje. Život a takisto blogovanie je vec prudko jedinečná a u každého iná. Iste, vždy sa dá poradiť, pomôcť, povedať čo pomohlo vám a naopak, ale pre mňa je dokonalý blog taký, ktorý naplno odráža osobnosť blogera. Tak sa to robilo kedysi a tak sa to začína robiť opäť. Dovoľte mi teda privítať vás vo svete, v ktorom moja maličkosť žije od samotného začiatku. Dovoľte mi privítať vás vo svete retro blogerov.
Hoci sa už niekoľko rokov väčšina blogerov drží istých postupov, ktoré sú v blogosfére značne rozšírené a ktoré pozornému oku čitateľa zaiste neunikli, my to robíme presne naopak. Sme skrátka stará škola blogerská. Je nás tak veľa, no pritom tak málo. Sme blogeri, ktorí kašlú na trendy, ideme svojou cestou, máme svoj štýl, svoju osobnosť a tá je pre nás tým najcennejším bohatstvom. Pamätám si časy, kedy boli všetky blogy ako tie naše. Každý bol sám sebou, každý si vymýšľal vlastný content a bola radosť čítať kľudne aj 50 blogov denne. Človek nikdy nevidel to isté dvakrát.
A to je práve to, čo definuje aj nás. Naše blogy možno nevyzerajú ako zo škatuľky, blogerku roku by sme pravdepodobne nevyhrali ani za tisíc rokov a možno že ani nie sme ani tak populárni, ako by sme chceli byť, ale jedno nám uprieť nemôžete - sme jedineční. A práve táto naša výnimočnosť je našou tajnou zbraňou. V časoch, kedy sú už všetci unavení z blogov, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu, si my razíme cestičku medzi vás. Naše mená sa dostávajú do povedomia, naše názory sú čoraz viac počuť a na naše blogy sa vracia každým dňom viac a viac ľudí. Sme na to hrdí? Isteže! Veď kto by nebol.
Teší ma, že v posledných týždňoch (možno i mesiacoch) ľudia znova prehodnocujú cestu, ktorou kráčajú a blogy, ktoré čítajú. Niektorí sú striktne proti komercii, iní sú liberálnejší a konzum a komercia sa im s blogmi a youtube jednoducho spája. Ja napríklad dávam prednosť malým neznámym blogom, pri ktorých sa nemusím obávať, že čo článok, to reklama na nejaký eshop. A povedzme si celkom úprimne - častokrát je to práve taký eshop, ktorý sa zamerania blogu vôbec netýka. No veď uznajte sami - na svete nie je nič úsmevnejšie ako keď vám zarytá abstinentka Petra Vlasatá odporúča pochutnať si na pive a Metaxe, hoci doteraz netočila o ničom inom než o šminkách :-)
Pokiaľ ide o mňa, zisťujem, že čím som staršia, tým radšej mám komornú atmosféru a takisto mám rada priateľstvá, ktoré s takýmito blogermi nadväzujem. Prestalo ma baviť škrečkovanie produktov, híkanie nad každým beautyprdom, slepé obdivovanie blogerok, ktoré majú tisíce fanúšikov. Miesto toho sa radšej zameriavam na iné hodnoty - také, ktoré budú dôležité aj keď zostarnem a make-up ma už nezachráni. Rada čítam zamyslenia mojich rovesníkov nad nesmrteľnosťou chrústa, rada čítam motivačné články a Patrikove výplody na tému rozvoj osobnosti. Najnovšie ma začal baviť jeden veľmi vtipný mamičkovský blog a to teda naozaj nepatrím k fanúšikom detí. No a potom je tu ešte Naty, Timka, Dede, Tomáš, Ali, Danka a ďalší, ku ktorým sa pravidelne vraciam. Všetko sú to blogeri, s ktorými sa dá dobre pokecať aj mimo blogu. Často diskutujeme na facebooku, radíme si navzájom, robíme si zo seba prdel, proste sme skutoční kamaráti. Jedinou nevýhodou je, že sme stovky kilometrov od seba.
Neviem ako oni, ale ja z nás mám aj napriek tomu dobrý pocit. Baví ma byť iná ako väčšina blogerov, baví ma robiť to po svojom, skrátka nebyť ovca. Oceňujem, že sa mnoho blogerov vracia k materinskému jazyku, že sa blogosvet mení z čiernobielej nudy na farebný svet plný radosti, že čoraz viac ľudí píše úvahy miesto nezmyselných prázdnych blábolov. I keď aby som pravdu povedala, nie som si celkom istá, či to tí blogeri robia preto, že sami chcú, alebo preto, že angličtina na blogoch a čiernobiele designy na jedno kopyto boli v blogerských skupinách tak moc kritizované. Každopádne teší ma, že je čím ďalej tým viac blogerov, ktorí to robia tým oldschoolovým štýlom, ktorý si pamätám ešte zo začiatku svojej blogovej kariéry. Ľudia sa prestávajú naháňať za lajkami a miesto toho si začínajú vytvárať sieť čitateľov, s ktorými sa dá pokecať. Lebo veď povedzme si úprimne - je lepšie mať v živote i na blogu pár úprimných priateľov, než stovky cudzích tvári, s ktorými nikdy neprehovoríte, no nie?!
0 komentárov: